Beh je mojou vášňou už niekoľko rokov. Z času na čas prepadnem aj iným športom, ale k behu sa vždy a rada vrátim. Na jeseň sme sa s kolegami v práci vzájomne doberali a došlo k tomu, že sme sa rozhodli prihlásiť na ČSOB Marathon 2018, ktorý sa už po 13krát mal konať v Bratislave. Vyskladali sme dva teamy bežcov na štafetu a dve kolegyne sme sa prihlásili na polmaratón. Tak som začala trénovať, raz poctivo, inokedy menej poctivo. Ako povinnosti dovoľovali. Predsa len okrem iných úloh v živote som predovšetkým mama. Nabehané a odplávané kilometre pribúdali, odcvičené hodiny v posilňovni tiež a glykémie sa držali v celkom slušných pásmach.
Jediné, čo ma z čas na čas rušilo v prípravách boli vyššie hodnoty po cvičení. S tými som si poradila tak, že po cvičení som sa vždy odmerala a ak bola glykémia nad 8 mmol/l, pridávala som bolus od 1-2 jednotiek. Hodinu pred každým športom som sa snažila znížiť bazálnu dávku na pumpe na úroveň 70% a počas cvičenia na úroveň 30%. Pri športe si pomáham vitamínovou vodou Performance, ktorý vďaka zložke Vinitrox zlepšuje výkon. Tri týždne pred pretekmi som si zranila pri behu koleno a týždeň na to ma zložila do postele chrípka. Zmierovala som sa s predstavou, že tento ročník ČSOB jednoducho vynechávam. To by som však nebola ja. Tvrdohlavá povaha, ktorá bojuje a len tak ľahko sa nevzdáva. Hoci som mala glykémie po chorobe mierne rozhádzané, robila som maximum. Strava vyladená, pohybu toľko, ako mi zdravotný stav, deti a práca dovoľovali. Prišiel deň D. Všetky potrebné veci, som si pripravila už deň vopred. Dôležitá bola kapsička s dvoma baleniami hroznového cukru. Bez toho nikdy nevybieham. Spať som išla pomerne skoro, aby som bola, čo najlepšie oddýchnutá a zregenerovaná. Ranná glykémie nie ideálna – 9,0 mmol/l, ale pred pretekom to bolo pre mňa OK. Zjedla som malý krajec amarantového chleba s maslom a medom, vypila kávu a zjedla banán. Na to išiel bolus 3 jednotky. Po hodine glykémia 13,5 mmol/l a tak som pridala korekčný bolus 1 jednotku. Zbalená pripravená som sa vydala na miesto, kde sa stretával náš team odhodlaných bežcov. Ešte upraviť bazál na 40 %. Adrenalín už pracoval na plné obrátky a riadne vyhecovaná som pol hodinu pred štartom merala glykémiu - 11,1 mmol/l. Vypila som ešte celú fľašku vitamínovej vody Performance, upravila bazál na 20% a spolu s kolegyňou sme sa vydali do nášho koridoru zaradiť sa medzi ostatných bežcov. O 10:00 hodine odznel výstrel, ktorý ma odštartoval na trať môjho druhého polmaratónu a spolu s ostatnými bežcami sme vybehli do ulíc Bratislavy. Úžasný pocit, skvelá atmosféra, tisíce bežcov a ľudí, ktorí kričali, tlieskali a fandili popri trati. Veľkou podporou boli moje dve deti, ktoré svoju mamu tak húževnato povzbudzovali a prežívali tento deň spolu so mnou. A samozrejme kolegovia z práce. Prvých desať kilometrov išlo vcelku krásne, rýchlo, snažila som sa držať v miernom tempe, aby som to neprepálila. Vyššia intenzita mi nerobí dobre a ihneď mi klesá glykémia. Od 5 km som si priebežne dávala hroznový cukor. Po desiatom kilometri bola prvá občerstvovačka s iontovým nápojom a „jedlom“. Uchmatla som si jeden ionťák, dva mini kúsky banánu a bežala ďalej. Po 13 km prišla len bolesť kolena, mierny náznak hypoglykémie a tak som doplnila opäť hroznový cukor. Na ďalšej občerstvovačke - cca 15 km som opäť brala ionťák, banán, čokoládu. Cítila som sa veľmi dobre, vpred ma poháňala predstava detí v cieli a TEN pocit!
Posledné metre som vyšprintovala do cieľa a s časom 2:11:50 som zabehla svoj druhý polmaratón (21,086km). Pomalým krokom som sa spolu s ostatnými bežcami a s úsmevom na tvári posúvala k organizátorom, ktorí nám na krk vešali zaslúžené medaile. S medailou na krku som našla hneď prvú sanitku a požiadala som zdravotníkov o zmeranie glykémie. Pozerali mierne na mňa ako na zjavenie, ale keď som im vysvetlila situáciu, ihneď vyťahovali glukomer a merali. Výsledok 8,2 mmol/l. Výborne! Spokojná som si vzala občerstvenie a vyhľadala deti a kolegov. Radosť, spoločné foto a rozlúčka. Po hodine som vrátila pumpu na 100 %, glykémia začínala stúpať – 11,2 mmol/l + bolus dve jednotky.
Keďže po prvom polmaratóne som mala skúsenosť s hyperglykémiou, následne som sa celú noc trápila s hypoglykémiou, snažila som sa tomu tentokrát zabrániť. Išlo to o to ľahšie, keďže už mám pumpu a tak je úprava inzulínu jednoduchšia. Bazál som ponechala na 100 %, k tomu ľahká strava, zložená hlavne z bielkovín, zeleniny a tak som držala glykémie v pásme od 3,5 do 11,0 mmol/l. Výrazná hyper a ani hypoglykémia sa nekonala. O to väčšia radosť a odhodlanie do ďalších tréningov.
Už teraz si plánujem ďalšie športové výzvy – možno triatlon a rada by som si zabehla polmaratón na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach. Už len posledné slová – žite, športujte, merajte sa, ale hlavne sa nenechajte cukrovkou obmedzovať – všetko je v hlave!